Doba obratu zásob – kalkulačka

Kalkulačka doby obratu zásob vypočíta priemerný čas, za ktorý zásoby uskutočnia svoj kolobeh – teda dobu, za ktorú sa zásoby viazané v určitej forme premenia na hotové výrobky alebo tržby z predaja.


Ako vypočítať dobu obratu zásob

Do kalkulačky zadáme:

  • priemernú zásobu – hodnotu priemernej zásoby, ktorá buď:
    • predstavuje denné stavy za určité obdobie vydelenou dĺžkou obdobia, alebo,
    • vypočítame ju vzťahom: (Zásoby na začiatku obdobia + Zásoby na konci obdobia) / 2,
  • náklady na predaný tovar (COGS) – predstavujú náklady spojené s výrobou alebo nákupom tovaru, ktorý bol počas obdobia predaný,
  • dĺžku obdobia v dňoch – obdobie, za ktoré sú zaznamenané náklady na predaný tovar. Zvyčajne ide o hodnotu 1 roka (365 dní), ale môže byť aj štvrťrok, mesiac,.. podľa toho, za aké obdobie máme údaje o nákladoch (COGS),
  • klikneme na tlačidlo „Vypočítať“,
  • kalkulačka vypočíta dobu obratu zásob v dňoch,
  • kalkulačka zároveň dokáže vypočítať ľubovoľnú neznámu hodnotu po zadaní aspoň 3 známych hodnôt.

Čo je doba obratu zásob

Doba obratu zásob je ukazovateľ, ktorý používame pri analýze a riadení zásob a vyjadruje čas, za ktorý zásoby uskutočňujú svoj kolobeh.

Kolobehom zásob rozumieme proces, počas ktorého sa zásoby nakúpia alebo vyrobia, uskladnia, predajú a nahradia novými.

Výsledok udáva koľko dní v priemere trvá jeden obrat zásob.

Okrem tohto ukazovateľa používajú podniky napr., aj rýchlosť obratu zásob, alebo koeficient viazanosti zásob, ktoré súhrne patria pod strategické riadenie zásob, kde sledujeme niekoľko základných stavov zásob:

  • okamžitú zásobu,
  • priemernú zásobu.

Priemernú zásobu používame v kalkulačke, ktorá má význam na analýzu a viazanosť prostriedkov v zásobách.

Vzorec doba obratu zásob

Doba obratu zásob v dňoch = (Priemerná zásoba * Dĺžka obdobia v dňoch) / Náklady na predaný tovar (COGS)

Príklad na dobu obratu zásob

Predstavme si firmu, ktorá predáva kancelárske potreby. Chceme zistiť, koľko dní v priemere trvá, kým sa zásoby firmy premenia na hotovosť z predaja.

Disponujeme s týmito údajmi:

  • Priemerná zásoba je v hodnote 400 000 €
    • v našom prípade ide o priemer za rok a vypočítali sme ju ako:
      • zásoby na začiatku obdobia boli v hodnote 350 000 € a zásoby na konci obdobia predstavovali 450 000 €. Podľa vzorca: (350000 + 450 000) / 2 = 400 000 €
  • Náklady na predaný tovar (COGS) boli v hodnote 800 000 €. Tie predstavujú náklady na všetok tovar, ktorý firma počas roka skutočne predala. COGS nezahŕňa nepredané zásoby, ktoré stále „ležia“ na sklade
  • Dĺžka obdobia predstavuje celé účtovné obdobie (jeden rok)

Riešenie:

Dosadíme známe hodnoty do vzorca:

Doba obratu zásob v dňoch = (400 000 * 365) / 800 000 = 146 000 000 / 800 000 = 182,5

Výsledok:

Zásoby firmy sa v priemere obrátia raz za 182,5 dní, čiže inak povedané, trvá zhruba pol roka, kým firma nakúpi zásoby, predá ich a dostane za ne peniaze. Čím nižšia doba obratu zásob, tým menej peňazí na seba viažu zásoby.

Ako znížiť dobu obratu zásob

Kratšia doba obratu zásob znamená, že menej kapitálu je viazaného v zásobách a tovar sa rýchlejšie premieňa na tržby. Medzi najčastejšie spôsoby, ako dobu obratu zásob skrátiť, patria:

  • objednávať menšie množstvá častejšie, aby zásoby neboli zbytočne vysoké,
  • vyjednať kratšie dodacie lehoty a flexibilnejšie dodávky,
  • využívať historické a prediktívne dáta a sezónne trendy na odhad predaja,
  • obmedziť skladovanie pomaly sa predávajúcich položiek,
  • podporiť predaj starších zásob a zásob pred ukončením doby spotreby zľavami alebo marketingovými aktivitami,
  • rýchlo reagovať, keď sa doba obratu začne predlžovať.

Orientačné hodnoty doby obratu zásob podľa odvetví

Odvetvieobratu zásob (počet obrátok za rok)doba obratu zásob (v dňoch)
Finančný sektor227~1,6 dňa
Maloobchod (Retail)9,4~38,8 dňa
Spotrebné odvetvie (Consumer Discretionary)7~52,1 dňa

Orientačné hodnoty doby obratu zásob podľa odvetví. Zdroj: https://www.investopedia.com/ask/answers/051915/which-industries-tend-have-most-inventory-turnover.asp

Najčastejšie kladené otázky

Aké sú riziká príliš dlhej doby obratu zásob?

Príliš dlhá doba obratu môže znamenať, že firma drží príliš veľa zásob na sklade, čo viaže finančné prostriedky a môže zvýšiť riziko zastarania alebo znehodnotenia tovaru. V extrémnych prípadoch to môže viesť k zníženiu likvidity a problémom s cash-flow.

Kedy môže byť krátka doba obratu zásob problém?

Hoci krátka doba obratu zvyčajne znamená efektívne riadenie zásob, môže signalizovať aj nedostatok zásob. To vedie k častým výpadkom tovaru a strate predajov, ak dopyt prevýši dostupnú ponuku.

Ako sa líši doba obratu zásob medzi odvetviami?

Odvetvia s rýchlo predajným tovarom (potraviny, farmaceutiky) majú zvyčajne veľmi krátku dobu obratu – často len niekoľko dní. Pri odvetviach s kapitálovo náročným alebo dlhodobo predajným tovarom (automobily, stavebniny) je doba obratu podstatne dlhšia.

Aký je rozdiel medzi dobou obratu zásob a rýchlosťou obratu zásob?

Doba obratu zásob udáva čas v dňoch, zatiaľ čo rýchlosť obratu zásob (inventory turnover ratio) udáva, koľkokrát sa zásoby „otočia“ za sledované obdobie. Obe metriky vychádzajú z podobných údajov, ale majú inú formu interpretácie.

Dá sa doba obratu zásob použiť aj pri službách?

Áno, ale len vtedy, ak má poskytovateľ služieb merateľné zásoby (napr. náhradné diely, suroviny, spotrebný materiál). V čisto digitálnych alebo znalostných službách tento ukazovateľ zvyčajne nemá význam.

Ako často by sa mala doba obratu zásob sledovať?

Optimálne je sledovať ju pravidelne – minimálne raz za účtovné obdobie, v dynamických odvetviach aj mesačne. Časté sledovanie umožní rýchlo reagovať na zmeny v dopyte alebo v dodávateľských reťazcoch.

Zdroje: