Pravidlo 4% (kalkulačka)

Kalkulačka pravidla 4 % nám pomáha zistiť, koľko peňazí si môžeme vyberať zo svojich úspor každý rok, aby sme vedeli, či nám úspory budú rásť, klesať alebo ostanú rovnaké počas dôchodku.


Ako použiť kalkulačku pravidla 4 % na plánovanie výberov

Zadajme:

  • výšku úspor – celková suma našich úspor, ktoré máme k dispozícii na dôchodok alebo iné dlhodobé čerpanie,
  • očakávaný ročný výnos,
  • percentuálny ročný výnos z našich investícií. Tento výnos môže byť akýkoľvek – nie sme viazaní na fixných 4 %, ako je to pri tradičnom pravidle,
  • plánovanú ročnú výšku výberu – koľko chceme každý rok z úspor vyberať,
  • klikneme na tlačidlo „Vypočítať“,
  • kalkulačka nám ukáže, či budú naše úspory v čase rásť, klesať alebo zostanú približne rovnaké.

Vzorec pravidla 4%

Ročný výber = Počiatočné úspory × 0,04

Kde:

  • počiatočné úspory sú celková suma, ktorú máme nasporenú,
  • očakávaný ročný výnos predstavuje x% ročne, čo je maximálna miera výberu podľa pravidla.

Tento vzorec vychádza z tzv. pravidla 4 %, ktoré predpokladá, že ročne môžete z úspor vyberať 4 % a vaše peniaze vydržia aspoň 30 rokov.

Všeobecný vzorec pri rôznych výnosoch (dynamický výpočet)

Ak chceme zistiť, aký výber si môžeme dovoliť pri inom očakávanom výnose (napríklad 5 % alebo 6 %), použijeme:

Ročný výber = Počiatočné úspory × očakávaný ročný výnos

Čo je pravidlo 4% ?

Pravidlo 4 % je finančná stratégia, ktorá slúži ako návod na určenie, koľko peňazí si môžeme ročne vyberať z investičného portfólia po odchode do dôchodku bez toho, aby sme vyčerpali všetky naše úspory. 

História pravidla 4%

Pravidlo 4 % má svoje korene v dôchodkovom plánovaní a je výsledkom analýzy, ktorú v 90. rokoch spravil americký finančný poradca William Bengen, ktorý publikoval v roku 1994 štúdiu s názvom Determining Withdrawal Rates Using Historical Data (v časopise Journal of Financial Planning). V nej analyzoval, ako si môžu ľudia bezpečne vyberať peniaze zo svojich dôchodkových úspor, aby im vydržali počas dôchodku.

Bengen sa o pravidlo opieral na základe týchto skutočností a dát:

  • skúmal historické dáta o výnosoch amerických akcií a dlhopisov od roku 1926,
  • zohľadnil rôzne vývojové scenáre, vrátane Veľkej hospodárskej krízy a vysokej inflácie v 70. rokoch,
  • chcel zistiť, aké maximálne výbery by boli bezpečné na obdobie 30 rokov.

Bengen stanovil bezpečné obdobie 30 rokov, ktoré o čosi neskôr potvrdila tzv. Trinity Study z roku 1998. Nezávisle na Bengenovi použili traja profesori (Cooley, Hubbard a Walz) z Trinity University podobné historické dáta, ale zamerali sa najmä na úspešnosť rôznych výberových mier (od 3 % do 12 %) pri rôznych investičných stratégiách a časových horizontoch (15, 20, 25 a 30 rokov).

Ich výskum potvrdili Bengenove závery – najvyššia úspešnosť pri zachovaní kapitálu a nízkom riziku vyčerpania úspor bola pri 4 % výbere na 30 rokov.

Pre koho je kalkulačka 4% určená

  • budúcich dôchodcov, na plánovanie výšky potrebných úspor,
  • finančne nezávislých, na odhad udržateľného pasívneho príjmu,
  • investičných plánovačov, na simuláciu rôznych scenárov výberov.

Príklad pravidla 4%

Povedzme, že máme nasporených 120 000 eur. Podľa pravidla 4% by sme si mali vyberať ročne 4 800 eur, ale my chceme vyberať 6 000 eur. Toto nám napovedá, že naše úspory nám v čase budú klesať.

Ak by sme chceli, aby nám úspory aj počas dôchodku rástli alebo zostali rovnaké, museli by sme vyberať ročne menej ako 4 800 eur.

Často kladené dotazy (FAQ)

Ako si vypočítam, koľko potrebujem nasporiť?

Použime tzv. 25-násobné pravidlo: Vynásobíme svoj ročný výdavok 25-krát. Napríklad, ak chceme vyberať 20 000 € ročne, potrebujeme našetriť 500 000 €. 

Je pravidlo 4 % stále aktuálne?

Niektorí odborníci odporúčajú mierne nižšie výbery, napríklad 3,5 %, kvôli nižším očakávaným výnosom investícií. Na druhú stranu je vhodné vždy započítať mieru inflácie alebo menej konzervatívne investičné stratégie, ktoré naopak % výberu zvyšujú.

Ako sa zohľadňuje inflácia?

Pravidlo 4 % predpokladá, že každý rok upravíme výšku výberu o infláciu, aby sme si zachovali rovnakú kúpnu silu. Neznamená to, že infláciu od výberu odpočítame – práve naopak, výber zvyšujeme, aby sme pokryli rast cien. Príklad: Ak je inflácia 3%, tak to znamená, že ceny tovarov a služieb vzrastú medziročne o 3%. Nový výber = Pôvodný výber x (1 + % inflácie).
Nový výber = napr. 12 000 eur ročne x (1+ 3%) = 12 360 eur. Toľko by sme mali vyberať, aby sme si zachovali rovnakú kúpnu silu našich peňazí. 

Zdroje: