Prevod jednotiek času

Minútam

1 Minúta =60 Sekunda

Sekundas

Kalkulačka obsahuje 17 jednotiek času, ktoré možno medzi sebou prevádzať, napr. ms na s alebo prevádzať astronomické jednotky jednotky času (napr. synodický (tropický) mesiac na anomalistický rok).

Čo je kalkulačka prevodu jednotiek času

Kalkulačka vypočíta prevody navzájom prevoditeľných jednotiek času. 

Zadajte požadovanú jednotku času a nastavte prevod do požadovaného výstupu. Napríklad povedzme, že chcete previesť milisekundy na sekundy. Zadáte 14 ms ako vstupnú hodnotu a zvolíte výstupnú hodnotu sekundu. Kliknutím na “Vypočítať” kalkulačka prevedie hodnoty do požadovanej jednotky času.

Navzájom prevoditeľné jednotky času

Nanosekunda (ns)

Nanosekunda (ns) je jednotka času v Medzinárodnej sústave jednotiek (SI).

1 nanosekunda = 0,000000001 sekundy

Použitie jednotiek nanosekúnd:

  • elektronika a telekomunikácie – pri návrhu obvodov a v elektronických komponentoch sa využívajú nanosekundy na meranie rýchlosti signálov, časových oneskorení a periód signálov
  • fyzika – vo fyzikálnych experimentoch a výskumoch na meranie krátkych časových intervalov, ako sú rýchle procesy v atómových jadrách alebo pri štúdiu ultra-krátkych časových dĺžok pri rôznych fyzikálnych javoch
  • medicína – v medicínskom zobrazovaní ako je MRI, CT, ultrazvuk a iné diagnostické techniky na časovanie a synchronizáciu rôznych udalostí v obrazových záznamoch. Ďalej pre efektívnu diagnostiku a liečbu niektorých typov rakoviny
  • počítačové vedy a informatika – v rámci výpočtových operácií a meraní rýchlosti procesorov a pamäťových systémov na vyhodnocovanie výkonnosti a rýchlosti výpočtových procesov
  • priemysel a výroba – v odvetviach ako je výroba polovodičov, priemyselné automatizácie a výrobné procesy na časovanie a synchronizáciu rôznych procesov a udalostí
  • laserová technológia – na meranie trvania laserových impulzov napr. v laserovej chirurgii pri odstraňovaní pigmetov v koži alebo v oftalmológii pre korekciu zraku
  • chémia a energetika – pri meraní polčasu rozpadu rádioaktívnych látok, pre pochopenie vlastností látok a ich rozpadových sérií, ktoré umožňujú napr. správne štiepiť atómy a vytvárať tak elektrickú energiu z jadra

Mikrosekunda (μs)

Mikrosekunda (μs) nie je základná jednotka času v Medzinárodnej sústave jednotiek (SI) a rovná sa jednej milióntine sekundy.

1 mikrosekunda = 0,000001 sekundy.

Použitie jednotky mikrosekundy:

  • elektronika a telekomunikácie – v týchto odvetviach sa mikrosekundami meria oneskorenie signálov, doby prenosu a rýchlosti prenosu dát v rôznych komunikačných systémoch
  • medicína – pri meraní času reakcií buniek, stimuláciách nervových impulzov a v mnohých medicínskych diagnostických zariadeniach
  • priemysel a automatizácia – v priemyselných procesoch na synchronizáciu a časovanie rôznych operácií výroby, automatizovaných zariadení a riadiacich systémov
  • veda a výskum – pri vedeckých experimentoch v oblasti fyziky, chémie, biológie a iných disciplín, kde sa skúmajú rýchle udalosti a procesy

Milisekunda (ms)

Milisekunda je jednotka času v Medzinárodnej sústave jednotiek (SI) a rovná sa jednej tisícine sekundy.

1 milisekunda = 0,001 sekundy

Použitie jednotky milisekundy:

  • informatika a výpočtová technika – pri meraní výpočtových časov, doby odozvy systémov, a pri synchronizácii procesov na hodnotenie výkonnosti a časových intervalov
  • priemyselná automatizácia – na časovanie a synchronizáciu rôznych procesov výroby, pohybových systémov a riadiacich systémov
  • telekomunikácie – pri meraní oneskorení v telekomunikačných sieťach, prenosových rýchlostí a časových intervalov komunikačných protokolov
  • priemyslová technika – v rôznych odvetviach priemyslovej techniky sa merajú a časujú rôzne procesy, pohyby a operácie v časových intervaloch meraných v milisekundách

Sekunda (s)

Sekunda je základnou jednotka času v Medzinárodnej sústave jednotiek (SI).

V skutočnosti 1 sekunda predstavuje čas trvania 9 192 631 770 periód elektromagnetického žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia (133Cs) pri teplote 0 kelvinov.

Použitie jednotky času sekunda:

  • telekomunikácie – pri meraní doby hovoru. Napríklad, sledovanie toho, koľko sekúnd trvá hovor z jednej lokality na druhú, je dôležité pre fakturáciu a právne účtovanie služieb poskytovaných telekomunikačnými spoločnosťami
  • finančné služby – vo finančných transakciách a obchodovaní je čas kľúčovým aspektom. Vysokofrekvenčné obchodovanie vyžaduje presné meranie časových intervalov v sekundách, dokonca aj milisekundách, pre rýchle vykonanie obchodov a získanie výhodného postavenia na trhu
  • medicína – časovanie rôznych procesov a udalostí, napríklad pri monitorovaní tepovej frekvencie, meraní doby trvania rôznych fáz liečby alebo vykonávania chirurgických zákrokov
  • výrobné procesy – časovanie operácií strojov, cyklov výroby a pri riadení automatizovaných zariadení. Napríklad, v automobilovom priemysle, meranie času potrebného na vyrobenie súčiastky je dôležité pre plánovanie a optimalizáciu výrobných procesov
Hodiny používajú na počítanie času atómy cézia (atómové hodiny).
Hodiny vyššie používajú na počítanie času atómy cézia (atómové hodiny). Zdroj: https://www.howequipmentworks.com/international_units/

Minúta (m, min.)

Minúta je jednotka času v Medzinárodnej sústave jednotiek (SI) a je odvodenou jednotkou a definuje sa zvyčajne ako 60 sekúnd (pokiaľ neuvažujeme o tzv. priestupných sekundách).

Použitie jednotky času minúty:

  • doprava – v mestskej hromadnej doprave sa platí za jazdu v čase, ktorý je často meraný v minútach. Napríklad, lístky na autobus alebo vlak môžu byť platné na určitý počet minút, ktoré majú cestujúci na cestu v rámci určitej zóny alebo v určitom časovom intervale
  • kuchyňa a varenie – v kuchyni a gastronómii na meranie času prípravy jedál. Recepty často uvádzajú dobu prípravy jednotlivých zložiek alebo procesov v minútach, aby pomohli kuchárom dosiahnuť správny čas varenia
  • fitness a šport – pri cvičení a tréningoch na časovanie jednotlivých cvičebných blokov alebo intervalov. Napríklad, tréner môže stanoviť trvanie cvičebného bloku na 5 minút, počas ktorých sa vykoná určitý druh cvičenia
  • výroba – v niektorých odvetviach výroby pri riadení výrobných procesov alebo pri plánovaní produkčných cyklov pre určité výrobky či komponenty

Hodina (h, hod.)

Hodina nie je základnou jednotkou v Medzinárodnej sústave jednotiek (SI) ale odvodenou.

1 hodina = 3 600 sekúnd.

Použitie jednotky času hodiny:

  • Doprava: v letectve a železničnej doprave často plánujeme trasy a časy odchodu/príchodu na základe hodín. Príkladom je plánovanie letov alebo vlakových spojov s odchodom o určitých hodinách ráno alebo večer
  • Práca a zamestnanie: Pracovný čas je často vypočítavaný v hodinách. Zamestnanci pracujú určitý počet hodín denne alebo týždenne. Príkladom môže byť štandardná pracovná doba od 9:00 do 17:00
  • Logistika a distribúcia: Plánovanie a doručovanie tovaru vyžaduje časovanie doručenia na konkrétne hodiny. Príkladom môže byť dodávka balíkov, kde sa udáva časový rámec doručenia v určitú hodinu
  • Vzdelávanie: Rozvrhy v školách a univerzitách sú organizované podľa hodín. Učebné hodiny, prednášky a skúšky sú naplánované na konkrétne časové úseky, ktoré sa merajú v hodinách

Kalendárny deň (d)

Deň je jednotka času a nie je základnou jednotkou času v sústave SI. Reprezentuje 24 hodín.

1 deň = 86 400 sekúnd

Použitie jednotky kalendárneho dňa v praxi:

  • geológia a geofyzika – meranie geologických procesov alebo udalostí, ako je doba trvania určitých geologických javov, sedimentácia hornín alebo pri sledovaní dlhodobých klimatických zmien
  • počasie a meteorológia – meranie časových intervalov v rámci meteorologických udalostí, ako je doba trvania obdobia dažďa, sucha alebo sledovanie dlhodobých meteorologických trendov
  • ekonomika a obchod – sledovanie obchodných cyklov, období výkonnosti alebo pri výpočtoch ročných výnosov, či už v obchode, hospodárstve alebo finančnom sektore
  • astronómia – významné pri pozorovaní a sledovaní pohybov nebeských objektov, meraní času pre astronomické udalosti alebo pre výpočty orbít planét
  • právne a legislatívne oblasti – v mnohých legislatívnych systémoch sa zákony a lehoty stanovujú v dňoch. Príkladom môže byť stanovenie lehoty na podanie dokumentov, uzavretie zmlúv, alebo čakacie doby pred nadobudnutím účinnosti právnych predpisov

Siderický deň (si. d)

Siderický deň je dĺžka jednej rotácie kozmického telesa napr. planéty vzhľadom na vzdialené hviezdy.

Presný čas jedného siderického dňa nie je presne stanovený ako trvanie jedného priemerného slnečného dňa, pretože Zem sa v čase svojej rotácie taktiež posúva v jej obehu okolo Slnka. V našom prípade kalkulačka počíta s číslom 81 164 sekúnd.

Použitie siderického dňa v praxi:

  • astronómia – astronómovia a astrofyzici používajú siderický deň na sledovanie pohybu nebeských telies a meranie časových intervalov pri astronomických pozorovaniach. Tento časový parameter umožňuje synchronizovať pozorovanie a sledovať pohyb nebeských objektov vo vesmíre
  • navigácia a geodézia – v navigácii a geodézii sa siderický deň využíva pri presných meraniach polohy a navigačných výpočtoch. Zohľadnenie siderického dňa môže byť dôležité pri stanovovaní geografických súradníc a navigačných systémov
  • kalendárne systémy – aj keď v bežných kalendárnych systémoch sa nepoužíva, niektoré špecializované kalendárne systémy alebo časové štandardy môžu zahŕňať pojem siderického dňa pri definícii časových intervalov

Kalendárny týždeň (týž.)

Kalendárny týždeň je obdobie po sebe idúcich dní počítaný od pondelka do nedele. V niektorých krajinách sa začína nedeľou a končí sobotou.

1 týždeň = 603 800 sekúnd

Použitie kalendárneho týždňa:

  • právo a legislatíva – termíny, lehoty alebo platnosť právnych predpisov sa určujú na základe kalendárnych dní. Príkladom môže byť stanovenie lehôt na podanie žaloby, uplynutie doby na vypracovanie legislatívneho návrhu alebo termíny platnosti zmlúv
  • výroba a logistika – v rôznych odvetviach výroby a logistiky sa plánujú a riadia procesy na základe kalendárnych dní. Napríklad, plánovanie výrobných cyklov, doručovanie tovaru alebo obsluha zákazníkov môžu byť koordinované podľa dní v kalendári
  • školstvo a vzdelávanie – kalendárne dni používame na organizovanie školských rokov, termínov skúšok, dovoleniek a voľných dní pre študentov a učiteľov
  • zdravotníctvo – čakacie doby na vyšetrenia, liečby alebo chirurgické zákroky v rámci určitých kalendárnych dní. Príkladom je plánovanie operácií, pri ktorom musíme poznať termíny dostupnosti lekárov a pacientov
  • podnikanie a financie – v oblasti obchodu a financií sa vydávajú faktúry, platobné termíny a finančné analýzy s ohľadom na kalendárne dni. Napríklad, stanovenie splatnosti faktúr, výpočty úrokov alebo zaznamenávanie finančných transakcií

Synodický (tropický) mesiac (mo)

Synodický mesiac je doba, za ktorú sa Mesiac vráti do rovnakej polohy voči Slnku vzhľadom na pozemského pozorovateľa. Pretože Zem obieha Slnko, trvá Mesiacu dlhšiu dobu (potom čo dokončí svoj úplný obeh okolo Zeme – siderický mesiac) než sa vráti do rovnakej polohy vzhľadom na Slnko. Tento dlhší cyklus sa nazýva synodický mesiac.

1 synodický mesiac = 2 551 152 sekúnd

Použitie synodického mesiaca:

  • astronómia – astronómovia a astrofyzici používajú synodický mesiac na sledovanie pohybu Mesiaca a na synchronizáciu rôznych astronomických udalostí
  • kalendáre a astrológia – v niektorých kalendároch alebo v astrologickej praxi sa synodický mesiac používa na tvorbu kalendárov, určovanie fáz Mesiaca a na výpočty astrologických aspektov
  • poľnohospodárstvo a ekológia – v určitých prípadoch sa synodický mesiac využíva v poľnohospodárstve alebo ekologických štúdiách na sledovanie fáz Mesiaca a jeho potenciálny vplyv na rastliny, plodiny alebo na prírodné cykly
  • náboženské a kultúrne praktiky – rôzne kultúry a náboženstvá majú špeciálne sviatky alebo udalosti plánované na základe fáz Mesiaca, ktoré sa vypočítavajú s ohľadom na synodický mesiac
  • štúdium prírodných cyklov – v niektorých vedeckých výskumoch sa synodický mesiac skúma ako súčasť štúdia prírodných cyklov, jeho vzťah k oceánografickým javom, prílivom a odlivom alebo jeho možný vplyv na životné prostredie

Siderický mesiac (si. mo.)

Siderický mesiac je doba, za ktorú sa Mesiac pri svojom obehu okolo Zeme vráti do rovnakej polohy na oblohe vzhľadom na nebeskú klenbu (medzi hviezdami). 

1 Siderický mesiac = 2 360 448 sekúnd

Použitie siderického mesiaca:

  • astronómia – v astronómii je siderický mesiac dôležitým pojmom pri sledovaní pohybu Mesiaca vzhľadom na pozadie hviezd. Astronómovia používajú siderický mesiac na výpočty a sledovanie časových intervalov súvisiacich s pohybom Mesiaca vzhľadom na zdanlivo pevné hviezdy
  • astrologia – tvorba horoskopov a astrologických interpretácií. Siderický mesiac je súčasťou výpočtov pre zrodenie horoskopu a môže ovplyvňovať astrologické aspekty
  • kalendárne systémy – určité kalendárnych systémy alebo špeciálne kalendáre používajú siderický mesiac na výpočty mesiacov alebo na určenie časových intervalov pre rôzne kalendárne udalosti
  • náboženské a kultúrne tradície – v niektorých náboženských alebo kultúrnych tradíciách sa sviatky, rituály alebo špeciálne udalosti plánujú podľa fáz Mesiaca, ktoré môžu byť vypočítavané na základe siderického mesiaca
  • vedecký výskum – pri určovaní vzťahov medzi fázami Mesiaca a prírodnými cyklami, ako sú oceánografické javy, prílivy a odlivy a ich vzťah k mesiacu

Anomalistický mesiac (an. mo.)

Anomalistický mesiac je doba medzi dvoma po sebe idúcimi prechodmi Mesiaca perigeom (najbližší bod k Zemi na obežnej dráhe Mesiaca). Trvá približne 27,5546 stredného slnečného dňa.

Perigeum mesačnej dráhy sa posúva v smere pohybu Mesiaca, a preto Mesiac opíše počas jedného anomalistického mesiaca uhol väčší ako 360°. Anomalistický mesiac preto trvá dlhšie ako siderický mesiac.

1 anomalistický mesiac = 2 383 920 sekúnd

Použitie jednotky anomalistického mesiaca:

  • astronómia – pri štúdiu pohybu Mesiaca okolo Zeme. Používa sa na sledovanie a štúdium zmien v dráhe Mesiaca, pretože anomalistický mesiac predstavuje dobu medzi dvoma po sebe idúcimi prechodmi Mesiaca cez svoj perigeum (najbližší bod k Zemi) alebo apogeum (najvzdialenejší bod od Zeme)
  • kalendáre a časové štandardy – v niektorých kalendárnych systémoch sa môže anomalistický mesiac zohľadňovať pri výpočtoch mesiacov alebo pri určovaní časových intervalov pre konkrétne kalendárne udalosti. Aj keď sa bežne nepoužíva vo väčšine bežných kalendárov, môže byť súčasťou špeciálnych kalendárov
  • výskum prírodných cyklov – niekedy sa vo vedeckých štúdiách anomalistický mesiac využíva na určovanie vzťahov medzi pohybom Mesiaca a prírodnými javmi, ako sú prílivy a odlivy, alebo na skúmanie jeho vplyvu na rôzne prírodné cykly
  • astronomické aplikácie – v niektorých aplikáciách, ktoré vyžadujú presné výpočty polôh Mesiaca vzhľadom k Zemi. Tu sa môže anomalistický mesiac použiť na výpočty polôh Mesiaca v rôznych časových bodoch jeho dráhy

Dračí mesiac (dračí m.)

Dračí (alebo aj drakonický) mesiac je priemerný interval medzi dvoma po sebe nasledujúcimi prechodmi Mesiaca cez rovnaký uzol.

Z dôvodu krútiaceho momentu vyvíjaného gravitáciou Slnka na uhlovú hybnosť systému Zem – Mesiac sa rovina obežnej dráhy Mesiaca postupne otáča na západ, čo znamená, že uzly sa postupne otáčajú okolo Zeme.

Výsledkom je, že čas potrebný na návrat Mesiaca do rovnakého uzla je kratší ako hviezdny mesiac a trvá približne 27,212220 dní (alebo aj 2 352 384 sekúnd podľa našej kalkulačky).

Použitie dračieho mesiaca ako jednotky času:

  • astrológia – astrologická prax používa dračí mesiac na tvorbu horoskopov a výpočtov v astrologickej interpretácii. V astrológii sa považuje za obdobie, ktoré nastáva počas prechodu Mesiaca cez uzly, bod kde Mesiaca jeho dráha pretína ekliptiku
  • kalendárne systémy – dračí mesiac môže byť súčasťou kalendárnych systémov, pre určenie špeciálnych období, sviatkov alebo iných kalendárnych udalostí

Slnkový rok (rok)

Rok (slnkový) je časová jednotka, ktorej trvanie určuje jeden obeh danej planéty okolo centrálnej hviezdy alebo hviezdnej sústavy. V našom prípade používame obeh Zeme okolo Slnka.

1 rok = 31 557 600 sekúnd

Použitie jednotky času roka v praxi:

  • finančné a ekonomické odvetvie – vo finančnom sektore sa doba alebo dohoda často vyjadruje v rokoch. Napríklad, dĺžku splatnosti úveru, hypotéky alebo dobu trvania finančného produktu udávame v rokoch (napríklad 5-ročný úver)
  • vedecký výskum a štatistika – pri štatistických analýzach alebo vo vedeckom výskume sa niekedy vyjadruje doba alebo trvanie experimentu, štúdie alebo pozorovania v rokoch. Napríklad, pri sledovaní dlhodobých trendov v environmentálnej vede sa môžu udávať štatistiky v rokoch
  • povolania a pracovné skúsenosti – v pracovnom kontexte sa skúsenosť alebo pracovné obdobie niekedy vyjadruje v rokoch. Napríklad, počet rokov pracovných skúseností v určitom odbore, ktorý je požadovaný v pracovnej ponuke alebo kvalifikáciách
  • dátové uchovávanie a archivácia – v oblasti uchovávania dát alebo archivácie často hovoríme o dobe uchovávania informácií v rokoch. To znamená, že určité dokumenty, záznamy alebo údaje musíme uchovávať po určitý časový úsek
  • zmluvné dohody a záväzky – v právnom svete sa často hovorí o dobe trvania zmlúv alebo záväzkov v rokoch. To sa týka napríklad nájmu, prenájmu, alebo obchodných zmlúv

Siderický rok (si. rok)

Siderický rok je časové obdobie, počas ktorého Zem obieha okolo Slnka vzhľadom na „pevné“ hviezdy.

1 siderický rok = 31 558 149,76 sekúnd

Použitie siderického roka ako jednotky času:

  • astronómia – na meranie obiehania Zeme okolo Slnka voči „pevným“ hviezdam. Astronómovia využívajú tento časový parameter na výpočty polôh nebeských telies a na štúdium astronomických javov
  • kalendárne systémy – vo vybraných kalendárnych systémoch sa siderický rok môže používať na určenie dĺžky kalendárneho roka. Napríklad v niektorých lunárnych alebo slnečných kalendároch sa môže kalendárny rok vyjadrovať v počte siderických rokov
  • navigácia a geodézia – v niektorých navigačných systémoch a geodetických výpočtoch sa siderický rok môže používať na štúdium pohybu Zeme a presné polohy bodov na Zemi vzhľadom na vesmírne telesá
  • výskum nebeských telies – pri výskume vesmíru a skúmaní obiehania planét sa siderický rok používa na výpočty obiehajúcich dráh, období rotácie a pohybu iných telies vo vesmíre
  • počítačové modelovanie a simulácie – vo vedeckom výskume alebo pri vývoji počítačových modelov sa siderický rok môže používať na simuláciu pohybu planét a vesmírnych javov

Anomalistický rok (an. rok)

Anomalistický rok je doba medzi dvoma po sebe idúcimi prechodmi Zeme perihéliom. Trvá približne 365,2596 stredného slnečného dňa. Perihélium zemskej dráhy sa posúva v smere pohybu Zeme, a preto Zem opíše počas jedného anomalistického roka uhol väčší ako 360°. Anomalistický rok preto trvá dlhšie ako siderický rok.

1 anomalistický rok = 31 558 149,84 sekúnd

Použitie anomalistického roka ako jednotky času:

  • astronómia – astronómovia využívajú anomalistický rok na presné výpočty a štúdium pohybu Zeme vo svojej obežnej dráhe okolo Slnka. Pomáha im to sledovať presné polohy a pohyb Zeme vzhľadom k perigeu a apogeu
  • astrológia: v astrologickej praxi sa anomalistický rok niekedy využíva pri tvorbe horoskopov alebo na astrologické interpretácie
  • kalendárne systémy – v niektorých kalendárnych systémoch sa môže využívať anomalistický rok na výpočty kalendárnych období alebo na určovanie špeciálnych období vzhľadom na perigeum a apogeum
  • výskum prírodných cyklov – pri štúdiu prírodných cyklov, ako sú prílivy a odlivy, môžeme anomalistický rok využiť na porovnanie s cyklami v iných obdobiach a na štúdium ich vplyvu na prírodné javy
  • navigácia a vesmírne technológie – niektoré aplikácie, ktoré súvisia s navigáciou alebo vesmírnymi technológiami, môžu používať anomalistický rok na presné výpočty trajektórií obehu Zeme

Zdroje: