Prevod jednotiek dĺžky

Kalkulačka obsahuje prevod 20 jednotiek dĺžky ktoré možno medzi sebou prevádzať (napr. km na m,…), taktiež prevody medzi sústavami (palec na cm, stopa na yard…) alebo prevody astronomických jednotiek (svetelný rok na mesačnú vzdialenosť,…).

Meterm

1 Meter =0.001 Kilometer

Kilometerkm

Čo je kalkulačka prevodu jednotiek dĺžky

Kalkulačka vypočíta prevody navzájom prevoditeľných jednotiek dĺžky.

Pri používaní je potrebné zadať požadovanú hodnotu a jednotku dĺžky, ktorú chcete previesť do inej jednotky. Následne zvolíme jednotku do ktorej chceme uskutočniť prevod a klikneme na “Vypočítať”. Kalkulačka prevedie vami zadané údaje do požadovanej jednotky.

Navzájom prevoditeľné jednotky dĺžky

Fermi (fm)

Fermi je jednotka dĺžky používaná pre meranie elementárnych častíc a atómových jadier. Nazvaná bola na počesť amerického fyzika talianskeho pôvodu Enrica Fermi, ktorý sa podieľaľ na vývoji prvého jadrového reaktora.

1 fermi = 10-15 metrov (1 femtometer)

Oblasti, kde používame jednotku fermi:

  • Jadrová fyzika – meranie veľkostí jadrových častíc, ako sú napríklad priemery jadier atómov.
  • Kvantová mechanika – vo fyzike častíc a kvantovej mechanike fermi používame pri analýze rozmerov elementárnych častíc a štruktúr jadier.
  • Modely jadier – pri tvorbe a štúdiu modelov jadier a interakcií medzi jadrovými časticami jednotkou fermi možno vyjadrovať vzdialenosti medzi časticami v jadre alebo medzi rôznymi časťami jadra.
  • Fyzika vysokých energií – v experimentálnych štúdiách a vysoko energetických časticových urýchľovačoch (meranie rozmerov alebo vzdialeností medzi zrážajúcimi sa časticami).

Angström (Å)

Angström je dĺžková miera, ale nepatrí do medzinárodnej sústavy jednotiek (SI). Jeden angström = 0,1 nanometra (10−10 m)

Meranie v angströmoch ľudstvu prinieslo presnejšie chápanie štruktúry a vlastností atómov, molekúl a kryštalických štruktúr. Poznanie štruktúry medzi atómami a molekulami viedlo k vývoju nových materiálov, ako napr. polymérov, katalyzátorom, polovodičom a ďalších.

Angström najčastejšie využívame:

  • Spektroskopia – v tejto disciplíne meriame pomocou Angströmu vlnové dĺžky elektromagnetického žiarenia (viditeľné svetlo, ultrafialové svetlo, röntgenové žiarenie).
  • Kryštalografia – Angström používame ako jednotku dĺžky na meranie veľkostí a vzdialeností atómov alebo medzi-atómových vzdialeností v kryštáloch.
  • Priemysel – v nanometroch dokážeme merať veľkosť rezania a zvárania pomocou elektrónových lúčov (EBW – Electron beam welding)

Nanometer (nm)

Nanometer je fyzikálna jednotka dĺžky v metrickej sústave. Predstavuje jednu miliardtinu metra (1×10−9 m).

Nanometer používame v priemysle veľmi podobne ako jednotku Angströmu (pozri vyššie). Angström a nanometer majú rovnakú hodnotu dĺžky a v súčasnosti sa využíva viac pojem nanometer než Angström. 

Meranie v nanometroch sa používa v elektrotechnickom priemysle pri výrobe procesorov.

Mikrometer (µm)

Mikrometer je jednotka dĺžky v metrickej sústave a predstavuje jednu milióntinu metra (1×10−6 m).

Meranie v mikrometroch možno využiť predovšetkým v:

  • Inžinierstvo a výroba – presné meranie rozmerov a tolerancií mechanických súčiastok, nástrojov a komponentov. Výrobné procesy vyžadujú presné merania na zabezpečenie kvality a presnosti výrobkov.
  • Mikroskopia – v oblasti mikroskopie je mikrometer dôležitý pri vizualizácii a štúdiu mikroskopickej štruktúry rôznych materiálov, buniek, mikroorganizmov a iných biologických alebo materiálových vzoriek.
  • Optický priemysel – pri výrobe optických zariadení a komponentov, ako sú šošovky, zrkadlá a optické vlákna.
  • Elektronika – v mikroelektronike a výrobe integrovaných obvodov využívame mikrometer na charakterizáciu a meranie veľkostí štruktúr, napríklad šírky vodičov, izolačných vrstiev alebo iných mikročastíc na čipoch.
  • Veterinárstvo a medicína – pri štúdiu bunkových štruktúr, histológií, alebo v iných lekárskych alebo veterinárnych aplikáciách používame mikrometer na meranie veľkostí buniek, tkanív alebo mikroorganizmov.

Milimeter (mm)

Milimeter je jednotka dĺžky v metrickej sústave a predstavuje jednu tisícinu metra (0,001 m).

Meranie v milimetroch používame predovšetkým v:

  • Stavebníctvo a architektúra – Pri navrhovaní a stavbe budov, na presné meranie rozmerov a dĺžok stavebných materiálov.
  • Výroba: v rôznych odvetviach výroby, ako je strojárstvo, elektronika, automobilový priemysel a ďalšie, používame milimetre kvôli presnému meraniu súčiastok, zariadení a výrobkov.
  • Farmaceutický priemysel – pri výrobe liekov a farmaceutických výrobkov často vyžadujeme presné meranie, preto milimetre sú vhodnou jednotkou pre malé rozmerové dávky.
  • Textilný priemysel – pri rezaní a spracovaní textílií používame milimetre na presné určenie dĺžky a rozmerov materiálu.
  • 3D tlač: pri 3D tlači sa milimetre používajú na určenie presných rozmerov vytvorených predmetov a ich častí.
  • Biotechnológia a medicína – V laboratóriách vedci používajú milimetre na presné meranie štruktúr a objektov, a pri výskume a vývoji nových technológií.
  • Meteorológia – používame pri meraní zrážok kvapalného alebo tuhého úhrnu zrážok za určitý časový interval.

Centimeter (cm)

Centimeter je jednotka dĺžky v metrickej sústave a je ekvivalentom jednej stotiny metra (1×10−2 m).

Centimetre je používame ako základnú mernú jednotka, keďže sú vhodnejšie pre meranie väčších objektov.

  • Textilný priemysel – pri výrobe textílií pracujeme s centimetrami pri meraní a rezaní textilných materiálov na výrobu odevov, záclon, nábytku a iných textilných produktov.
  • Stavebníctvo a architektúra – pri návrhu a konštrukcii budov, domov a infraštruktúry používame centimetre na meranie a špecifikovanie rozmerov častí alebo detailov konštrukcie.
  • Grafický dizajn a tlač – v oblasti grafického dizajnu a tlače na určenie rozmerov a formátov pri návrhu materiálov pre tlač (napr. brožúry, plagáty, knihy atď.).
  • Záhradníctvo a krajinná architektúra – pri plánovaní záhrad, parkov, alebo krajinných úprav na meranie vzdialeností, rozmerov a presných umiestnení rastlín, stavebných prvkov a ďalších detailov.
  • Priemyselný dizajn a výroba modelov – pri vytváraní modelov, makiet a prototypov produktov.

Decimeter (dm)

Decimeter je jednotka dĺžky v metrickej sústave a je ekvivalentom jednej desatiny metra (1×10−1 m). Zriedkavejšie používaná jednotka než ostatné jednotky dĺžky.

  • Geodézia a kartografia – pri meraní a zaznamenávaní terénnych údajov využívame decimetre ako jednu z merných jednotiek na meranie vzdialeností, šírok a dĺžok a výšok na zemskom povrchu.
  • Architektúra a stavebníctvo – pri plánovaní a navrhovaní veľkých budov alebo inžinierskych projektov (na určenie relatívnych alebo hrubých meraní rozmerov).
  • Pôdohospodárstvo – v niektorých prípadoch môžeme decimetre využiť pri meraní alebo plánovaní veľkostí poľnohospodárskych parcel alebo pri rozmiestňovaní plodín.
  • Šport a rekreačné aktivity – v niektorých športových disciplínach
  • Vzdelávanie a výučba – pri vyučovaní matematiky alebo fyziky používame decimetre na demonštráciu merania väčších rozmerov a ich prevodov medzi rôznymi jednotkami.

Meter (m)

Meter je základná jednotka dĺžky v medzinárodnej sústave jednotiek (SI). Definujeme ju ako dĺžku dráhy, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 / 299 792 458 sekúnd.

Použitie jednotky dĺžky metra: 

  • Vedecký výskum – Vedecké disciplíny ako fyzika, chémia, biológia a geológia používajú meter na meranie vzdialeností, dĺžok a veľkostí rôznych objektov a javov.
  • Stavebníctvo a architektúra – v stavebníctve meter používame na meranie dĺžok, výšok, šírok a iných rozmerov pri navrhovaní a výstavbe budov a infraštruktúry.
  • Inžinierstvo – v rôznych inžinierskych odvetviach ako strojárstvo, elektrotechnika a iné.
  • Geodézia a kartografia – pri mapovaní zemského povrchu, určovaní polôh a vzdialeností používame na presné meranie vzdialeností medzi miestami.
  • Školstvo a vzdelávanie – vo vzdelávacom systéme (vo výučbe matematiky, fyziky a iných predmetov).
  • Šport a rekreačné aktivity – v mnohých športových aktivitách sa používa meter na meranie vzdialeností, napríklad v behu, plávaní, atletike a ďalších súťažných disciplínach.
  • Výrobný priemysel – pri výrobe a vývoji rôznych výrobkov ( na meranie rozmerov surovín, komponentov a hotových výrobkov).
  • Medicína -meranie dĺžok, výšok a iných parametrov tela, ako aj pri diagnostike a liečbe.

Kilometer (km)

Kilometer je jednotka dĺžky v metrickej sústave. Ekvivalentom je 1000 metrov. Predpona “kilo” pochádza z gréčtiny (khilia = tisíc a metro = počet alebo miera).

Použitie kilometra používame v rôznych oblastiach:

  • Doprava a logistika – v priemysle dopravy a logistiky (na meranie vzdialeností medzi miestami, stanovenie trás a určovanie nákladov a času potrebného na dopravu tovarov a pod.).
  • Stavebníctvo a inžinierstvo – pri plánovaní a realizácii veľkých infraštruktúrnych projektov, ako sú diaľnice, železnice, potrubia,…
  • Energetika – pri rozmiestňovaní elektrických liniek, plynovodov alebo iných energetických infraštruktúr na meranie dĺžok trás.
  • Geodézia a kartografia – mapovanie terénu, určovanie hraníc a geografických rozmerov.
  • Cestovný ruch a rekreácia – plánovanie turistických trás, značení chodníkov alebo cyklotrás.
  • Environmentálne vedy – meranie a monitorovanie rozsahu prírodných území, lesných porastov alebo vodných nádrží ,určenie rozmerov a plôch.

Tisícina palca (thou)

Tisícina palca je zastaralá jednotka dĺžky v minulosti používanou predovšetkým v anglosaských krajinách, najmä vo Veľkej Británii a Spojených štátoch. Je to skratka pre „thousandth of an inch“, čo znamená tisícinu palca.

1 thou = 0,0254 milimetra

Historicky sa tisícina palca používala v inžinierstve a strojárstve pri presnom meraní a špecifikácie súčiastok a komponentov. Zároveň sa používali v špecializovaných odvetviach ako hodinárstvo, zlatníctvo alebo kováčstvo.

Palec (in)

Palec (anglicky „inch“), nazývaný aj cól, je jednotka dĺžky v rozličných sústavách mier. V našich prevodoch používame ekvivalent Anglického palca, ktorý predstavuje 2,54 cm. 

Palec sa používa v nasledujúcich oblastiach každodenného života i keď jeho používanie sa výrazne redukuje:

  • Stavebníctvo – v niektorých krajných oblastiach stavebníctva ešte stále používame palec na meranie rozmerov, najmä pri starších stavbách alebo pri špecializovaných remeselných prácach.
  • Nábytok a remeselníctvo – v remeselníckych odboroch, ako je truhlárstvo alebo šitie, môžeme používať palec na meranie a špecifikáciu rozmerov pri výrobe nábytku, odevov alebo iných ručne vyrobených predmetov.
  • Športové odvetvia – v niektorých športových disciplínach sa používajú palce na meranie dĺžok alebo rozmerov, napríklad pri športe, ktorý sa hrá s dlhými nástrojmi, ako sú luky či golfové palice.
  • Zberateľstvo – vo filatelii (zbieranie poštových známok) alebo numizmatike (zbieranie mincí a bankoviek) možno používať palce na špecifikáciu rozmerov a veľkostí predmetov.
  • Medzinárodné použitie – v niektorých anglosaských krajinách sa môže ešte stále používať palec ako mierka pri komunikácii s miestnymi výrobcami alebo pri všeobecnej komunikácii.

V niektorých charakteristikách produktov stále používame mernú jednotku palca (napr. dĺžky uhlopriečok monitorov).

Stopa (ft)

Stopa predstavuje historickú mernú jednotku a je ekvivalentom dĺžky ľudského chodidla. V súčasnosti sa používa iba anglo-americká (imperiálna) stopa, ktorá sa rovná 0,3048 metra.

Vyskytuje sa v niektorých oblastiach:

  • Stavebníctvo a architektúra – v stavebníctve, najmä pri meraní rozmerov budov, domov, interiérov a exteriérov.
  • Rekreačné aktivity – v niektorých prípadoch sa stopou vyjadrujú dĺžky rybárskeho prútu, šírky pásovej dráhy v závodiach, alebo meranie výšky skokov pri športových súťažiach.
  • Výroba a priemysel – výroba nábytku alebo špeciálnych komponentov.
  • Záhradníctvo a krajinné úpravy – v oblasti záhradníctva možno stopou merať veľkosti záhradných plôch, výšky rastlín alebo pri určovaní rozmerov záhradných štruktúr.
  • Aeronautika – stopy používajú niektoré krajiny na určenie výšky letu lietadiel.

Yard (yd)

Yard je britskou dĺžkovou jednotkou a neskôr bola prevzatá do imperiálneho systému jednotiek. Naša kalkulačka používa súčasnú definíciu prevodu yardu, ktorá predstavuje 0,9144 metra.

Použitie jednotky dĺžky yard:

  • Šport – v športoch, ako je americký futbal, futbal alebo golf (meranie dĺžok ihrísk alebo vzdialeností).
  • Záhradníctvo – v krajinnom dizajne alebo pri plánovaní záhrad na meranie veľkostí alebo rozmerov priestorov.
  • Stavebníctvo – anglosaské krajiny ako Spojené štáty a Veľká Británia, môžu stále používať yard ako mernú jednotku pri meraní stavebných projektov.
  • Tradičné remeslá – v truhlárstve sa môže yard používať na špecifikovanie veľkostí alebo rozmerov pri výrobe nábytku alebo iných drevených konštrukcií.

Míľa (mi)

Míľa je jednotka dĺžky, ktorú používame na určenie väčších vzdialeností. 1 míľa (v našom prípade anglická) = 1 609,34 metra. 

Meranie v míľach používame v niektorých oblastiach:

  • Doprava – míľa sa stále využíva ako jednotka na meranie vzdialeností pri cestnej sieti. V Spojených štátoch a v ďalších krajinách sa používa pri určovaní vzdialeností na cestách, diaľniciach a vo vzdušných linkách.
  • Šport a rekreačné aktivity – v rekreačných športoch (behanie, cyklistika), pri meraní trás alebo tréningových vzdialeností.
  • Letectvo – Vo vzdušnom priemysle na meranie vzdialeností alebo pri určovaní leteckých navigačných bodov.

Námorná míľa (nmi)

Námorná míľa je jednotka dĺžky, ktorú používame na určenie vzdialeností v námorníctve a tiež v letectve. Patrí do vedľajších jednotiek medzinárodnej sústavy jednotiek (SI).

Námornú míľu definujeme ako 1,852 km, tzn. približne 1,151 štandardnej míle.

Meranie v námorných míľach používame predovšetkým v:

  • Námornej navigácii – v lodnej doprave a námornom priemysle na meranie vzdialeností na mori medzi prístavmi, trajektovými trasami a ďalšími vodnými trasami.
  • Letecká navigácia – v letectve sa námorná míľa používa na meranie vzdialeností vo vzduchu, najmä pri dlhých letoch medzi bodmi na svetovej mape.
  • Geografické mapovanie -tvorba námorných a leteckých máp.
  • Meteorológia – v niektorých meteorologických situáciách námornú míľu môžeme používať na určenie vzdialeností medzi meteorologickými bodmi na mori.
  • Vedecký výskum – pri oceánografickom a inom vedeckom výskume.

Táto jednotka je štandardom v námornej navigácii kvôli svojej priamej korelácii s uhlovými stupňami na zemepisnej šírke, čo zjednodušuje určovanie vzdialeností na morskom povrchu pomocou námornej navigácie.

Mesačná vzdialenosť (LD)

Mesačná vzdialenosť, ktorá označuje vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom, nie je priamo súčasťou Systému jednotiek SI.

Jedna mesačná vzdialenosť predstavuje približne 384 400 km, ale môže sa meniť v dôsledku eliptických dráh pohybu Zeme a Mesiaca okolo spoločného ťažiska. Poznáme ďalšie faktory ako napr. gravitačné pôsobenie iných vesmírnych telies, ktoré ovplyňujú reálnu vzdialenosť.

Použitie jednotky mesačnej vzdialenosti:

  • Astronómia – mesačná vzdialenosť je kľúčová pri štúdiu a pozorovaní Mesiaca, jeho dráhy okolo Zeme a pre analýzu jeho fyzikálnych vlastností, vrátane jeho gravitačného vplyvu na Geocentrický systém.
  • Kozmický výskum – pri plánovaní vesmírnych misií (lunárne, prieskumné k Mesiacu) predstavuje mesačná vzdialenosť parameter pre výpočty trajektórie, navigáciu a efektívne priblíženie sa k cieľu.
  • Navigácia a komunikácia – pri navigácii vesmírnymi sondami alebo satelitmi, ktoré sa pohybujú v blízkosti Zeme a Mesiaca, je dôležité poznať vzdialenosť medzi týmito telesami.
  • Výskum a vzdelávanie – mesačnú vzdialenosť používame v rámci vedeckých výskumov a vzdelávacích programov na pochopenie vesmírneho prostredia, vzťahov medzi planétami a možných budúcich misií na Mesiac.
  • Aplikácie v technológii a inžinierstve – V rámci štúdia vesmíru sa mesačná vzdialenosť berie do úvahy pri navrhovaní, vývoji a testovaní technológií, ktoré môžeme využiť pri výskume Mesiaca.

Astronomická jednotka (AU)

Astronomická jednotka (AU) je jednotkou dĺžky a je rovná priemernej vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom. Jedna astronomická jednotka je ekvivalentom približne 149 597 870 700 metrov.

Využitie astronomických jednotiek:

  • Vzdialenosti medzi planétami – vyjadrenie vzdialeností medzi planétami voči ich vzdialenosti od Slnka.
  • Kométy a asteroidy – pri sledovaní pohybu komét, asteroidov a iných telies vo vnútorných a vonkajších oblastiach slnečnej sústavy využívame AU na vyjadrenie ich vzdialeností od Slnka.
  • Hviezdna paralaxa – pri určovaní vzdialeností k najbližším hviezdam sa často využíva paralaxa – jav, keď sa zdá, že sa poloha hviezdy mení v dôsledku pohybu Zeme okolo Slnka.
  • Hľadanie exoplanét -pri hľadaní a klasifikácii exoplanét (planét mimo našej slnečnej sústavy) používame AU na vyjadrenie vzdialeností medzi týmito exo planétami a ich materskými hviezdami.
  • Prírodné javy vo vesmíre – pri štúdiu prírodných javov vo vesmíre (vzdialené galaxie alebo hviezdy) možno AU použiť na vyjadrenie ich vzdialeností.

Parsek (pc)

Parsek je jednotka dĺžky používaná v astronómii a znamená paralaxa jednej uhlovej sekundy.

Povedané inak, parsek je vzdialenosť, z ktorej sa dva objekty, vzdialené od seba 1 astronomickú jednotku, javia byť oddelené uhlom veľkosti 1 sekundy.

Jednotka dĺžky parsek.
Jednotka dĺžky parsek. Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Parsek

Hodnota jednej paralaxy = 30 856 775 814 913 673 metrov (alebo aj približne 206 265 AU)

Niektoré príklady a oblasti, kde používame meranie v parsekoch:

  • Vzdialenosti medzi hviezdami a inými galaxiami – meranie vzdialeností medzi hviezdami v našej galaxii, Mliečnej ceste, ale aj v iných galaxiách mimo nej. Meranie je užitočné pri štúdiu vesmírnych štruktúr, ako sú napríklad medzihviezdne plyny, hviezdne zväzky alebo galaktické zväzky.
  • Kozmologické merania – vyjadrenie vzdialeností medzi galaxiami a kvazarmi v rôznych vesmírnych štádiách, čo umožňuje lepšie porozumenie štruktúram a vývoju vesmíru.
  • Astrometria – v tejto astrometrickej vetve astronómie, ktorá sa zaoberá presnými meraniami pohybu a polohy hviezd a vesmírnych objektov, používame parseky na meranie vzdialeností k objektom, ktoré sú príliš ďaleko na to, aby boli presne zmerané inými metódami.
  • Klasifikácia objektov – pri klasifikácii a charakterizácii objektov vo vesmíre používame parseky na vyjadrenie ich vzdialeností.

Svetelný deň (ld)

Svetelný deň je jednotka dĺžky, ktorá predstavuje vzdialenosť, ktorú prejde svetlo vo vákuu za jeden deň (za 86 400 sekúnd). Jeden svetelný deň je ekvivalentom 25 902 068 371 200 metrov.

Svetelný deň používame v menšej miere v kozmológii, pretože existuje len pár objektov vzdialených od seba v danej jednotke. V súčasnosti predpokladáme, že Oortov mrak sa rozprestiera do vzdialenosti 290 až 580 svetelných dní od Slnka.

Svetelný rok (ly)

Svetelný rok je jednotka vzdialenosti, ktorú Medzinárodná astronomická únia definovala ako dráhu, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1 juliánsky rok.

Jeden svetelný rok predstavuje 9 460 730 472 580 800 metrov.

Meranie pomocou svetelného roka používame v:

  • Medzihviezdny priestor – Svetelný rok je užitočný pri meraní vzdialeností medzi hviezdami v našej galaxii. Pri veľkých vzdialenostiach medzi hviezdami a inými vesmírnymi objektami je svetelný rok vhodnou jednotkou, ktorá umožňuje lepšie pochopiť a vyjadriť vzdialenosti vo vesmíre.
  • Kozmológia – na meranie vzdialeností medzi galaxiami, kvazarmi a inými vesmírnymi štruktúrami.

Zdroje: