Výpočet bodu zvratu (break even point)

Výpočet bodu zvratu (angl. break even point, skratka BEP) nám určí, koľko jednotiek produktu musíme ako podnik predať, aby pokryl všetky fixné a variabilné náklady – teda aby sme neboli v strate ani v zisku.


Ako vypočítať bod zvratu

  • zadáme fixné náklady (náklady, ktoré zostávajú rovnaké bez ohľadu na objem výroby, napr. nájom, platy zamestnancov, poistenie, atď.),
  • zadáme predajnú cenu za jednotku produktu alebo služby,
  • zadáme variabilné náklady na jednotku, čiže náklady, ktoré sa menia podľa počtu vyrobených jednotiek (napr. materiál, obaly,…),
  • klikneme na tlačidlo „Vypočítať“ a kalkulačka vypočíta bod zvratu,
  • kalkulačka dopočíta akúkoľvek neznámu hodnotu podľa variácie vzorca pre výpočet bodu zvratu zadaním aspoň dvoch známych hodnôt.

Čo je bod zvratu

Objem predaja, pri ktorom sú celkové tržby rovné celkovým nákladom.

Inými slovami, je to hranica medzi stratou a ziskom – predaj pod touto hranicou znamená stratu, nad ňou zisk.

Koncept bodu zvratu vznikol začiatkom 20. storočia v USA ako reakcia na potrebu riadenia nákladov v priemyselných podnikov. Prvé známe aplikácie sa objavili počas 30. rokov, keď firmy začali aktívne hľadať spôsob, ako určiť minimálny predaj potrebný na prežitie. Bod zvratu sa odvtedy stal základným nástrojom finančnej analýzy a podnikateľského plánovania.

Vzorec bodu zvratu

BEP = FC / (P – VC)

Kde:

  • BEP je počet jednotiek, ktoré potrebujeme predať na dosiahnutie bodu zvratu (kedy celkové tržby = celkovým nákladom),
  • FC sú fixné náklady,
  • P predstavuje predajnú cenu za jednotku,
  • VC sú variabilné náklady na jednotku.

Tento vzorec ukazuje, že čím väčší je rozdiel medzi predajnou cenou a variabilnými nákladmi, tým menej jednotiek musíme predať, aby sme pokryli fixné náklady.

Dosiahli ste bod zvratu? Zistite, akú máte návratnosť investícií (ROI).

Bod zvratu príklady

Príklad 1.

Povedzme, že vyrábame a predávame luxusné figúrky pre šachovnice. Máme tieto údaje, na základe ktorých potrebujeme zistiť, koľko figúrok musíme predať, aby sme dosiahli bod zvratu.

  • fixné náklady 2 000 €,
  • predajná cena jednej jednotky (figúrky) je 50 €,
  • variabilné náklady na jednu jednotku predstavujú 30 €

Riešenie:

Dosadíme do vzorca:

BEP = FC / (P – VC) = 2000 / (50 – 30) = 2000 / 20 = 100 jednotiek

Výsledok: Potrebujeme predať 100 figúrok, aby sme dosiahli stav, kedy sa príjmy rovnajú nákladom, tzn. povedané inak, aby sme „ostali na nule“.

Príklad 2.

Povedzme, že sme malý výrobca proteínových ovsených tyčiniek.

  • fixné náklady (FC) predstavujú 10 000 € mesačne (zahŕňajú prenájom výroby, mzdy, poistenie a marketing),
  • variabilné náklady (VC) na jednu tyčinku sú 0,80 € za 1 kus,
  • cieľový BEP predstavuje objem predaja 5 000 tyčiniek mesačne, aby sme pokryli svoje náklady.

Chceme zistiť, za akú minimálnu cenu musíme jednu tyčinku predávať, aby sme predajom 5 000 kusov pokryli všetky svoje náklady.

Riešenie:

Vyjadríme čomu sa rovná predajná cena jedného kusu produktu zo vzorca: BEP = FC / (P – VC)

P = (FC / BEP) + VC = (10 000 / 5 000) + 0,80 = 2,80 eur

Výsledok: Ako výrobca musíme nastaviť predajnú cenu jednej proteínovej tyčinky minimálne na 2,80 €, aby sme sa dostali na nulu pri predaji 5 000 kusov. Ak nastavíme cenu vyššie, začneme zarábať – ak nižšie, budeme v strate.

Bod zvratu graf

Graf bodu zvratu znázorňuje vzťah medzi nákladmi, tržbami a ziskom pri rôznych objemoch predaja. Na osi X je počet predaných jednotiek, na osi Y sú tržby s nákladmi (€).

bod zvratu (break event point)
Bod zvratu (BEP). Zdroj: Vlastné spracovanie.

Často kladené otázky (FAQ)

Môžem použiť bod zvratu aj pre služby, ktoré nemajú „jednotky“ ako produkty?

Áno, bod zvratu sa dá aplikovať aj pri službách. Namiesto fyzických jednotiek počítame s predajom „hodín“, „projektov“ alebo iných opakovateľných služieb. Dôležité je určiť, čo predstavuje jednu „jednotku“ výkonu a aké sú naše priemerné náklady a príjmy na túto jednotku.

Ako často by som mal prepočítať bod zvratu vo firme?

Pri každej výraznejšej zmene – napr. pri zvýšení fixných nákladov (nový zamestnanec, prenájom), zmene cien alebo ak sa zmení objem výroby. Odporúča sa kontrolovať bod zvratu aspoň raz za štvrťrok v rámci finančného plánovania.

Čo mám robiť, ak sa mi bod zvratu zdá príliš vysoký?

To môže signalizovať buď vysoké fixné náklady, nízku maržu alebo príliš nízky dopyt. Môžeme skúsiť znížiť fixné náklady, variabilné náklady, zvýšiť cenu jednotky alebo zamerať sa zvýšenie objemu predaja.

Je bod zvratu vždy presný alebo ide len o odhad?

Hodnota bodu zvratu je založená na vstupných číslach – ak sú presné, výsledok bude presný. V praxi sa však niektoré náklady alebo ceny menia, preto je bod zvratu skôr modelový nástroj na rozhodovanie, než absolútny ukazovateľ.

Používa sa bod zvratu aj mimo podnikania?

Áno. Môže sa použiť napríklad v neziskových organizáciách, štátnych projektoch alebo v osobných financiách – napr. ak chceme zistiť, koľko musíme zarobiť na pokrytie svojich mesačných výdavkov bez toho, aby sme boli v mínuse.

Zdroje: